Aké sú prínosy dojčenia pre vaše dieťa?

Možno ste počuli, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť deti najmenej do veku šiestich mesiacov. Prečo to tak je? Pretože dojčenie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zaistiť dieťaťu dobré zdravie. Pokiaľ by sme vzali do úvahy celý svet, mohlo by dojčenie zachrániť 820 000 detských životov ročne.¹ To je veľmi presvedčivý argument.

Materské mlieko nie je iba potrava, ale tiež ochrana. Mlieko obsahuje množstvo živých ingrediencií,(EN) ako sú napríklad kmeňové bunky, biele krvinky, prospešné baktérie² a ďalšie biologicky aktívne zložky vrátane protilátok, enzýmov a hormónov.³ Všetky tieto látky pomáhajú bojovať proti infekciám, predchádzať chorobám a prispievajú k normálnemu zdravému vývoju dieťaťa.

Deti, ktoré prvých šesť mesiacov života matky výhradne dojčia, menej často trpia hnačkami a nevoľnosťami, ochoreniami žalúdku a čriev, nachladením, chrípkou, infekciou uší, pľúc a áft.⁴ V porovnaní s deťmi dokrmovanými dojčenskou výživou je u výhradne dojčených detí polovičná pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami syndrómu náhleho dojčenského úmrtia (SIDS).⁵

Aj dojčené deti niekedy ochorejú. Dojčenie však chorým deťom(EN) veľmi prospieva: „Pokiaľ dieťa alebo matka ochorejú, množstvo obranných látok v ich mlieku sa spravidla zvýši,“⁶ vysvetľuje profesor Peter Hartmann zo Západoaustrálskej univerzity, ktorý je svetovo uznávaným odborníkom na dojčenie. „Dojčené dieťa sa pravdepodobne uzdraví rýchlejšie ako dieťa kŕmené dojčenskou výživou. Telo matky totiž vytvorí špecifické protilátky priamo na mieru infekcie, ktorá dieťa postihla.“

Nejde iba o výživu a imunitu. Dojčenie choré dieťa upokojí a uteší. Tento významný prínos by sme nemali podceňovať. Štúdie tiež ukázali, že dojčené deti znášajú lepšie očkovanie, menej plačú a sú pokojnejšie.⁷

Dojčenie pomáha chrániť predčasne narodené deti pred potenciálne fatálnymi stavmi ako je sepsa, chronické pľúcne ochorenie a nekrotizujúca enterokolitída (NEC).⁸ Dojčené predčasne narodené deti budú s najväčšou pravdepodobnosťou tiež skôr prepustené domov z nemocnice.

„Dojčenie materským mliekom je to najlepšie, čo môžete pre predčasne narodené dieťa urobiť,“ hovorí profesor Hartmann. „Každá kvapka sa počíta.“ Zdravotníci považujú materské mlieko nie iba za výživu, ale tiež za liek. Viac sa dozviete v časti ako dôležité je materské mlieko  pre predčasne narodené deti.

Možno ste už počuli mýtus, že deti kŕmené dojčenskou výživou spia dlhšie. Výskum ukazuje, že nezáleží na tom, či dieťa dojčíte svojím materským mliekom alebo či kŕmite náhradnou mliečnou dojčenskou výživou.  Všetky deti sa v noci zobudia a budú chcieť nakŕmiť.¹⁰ Rozdiel je však v tom, že dojčené dieťa rýchlejšie zaspí. Pri dojčení sa v jeho tele vyplaví hormón oxytocín, vďaka ktorému sa bude dieťaťu chcieť spať. Ďalšie hormóny a nukleotidy v materskom mlieku pomáhajú dojčatám vytvoriť si zdravý cirkadiánny rytmus (striedanie spánku a bdelosti v priebehu dňa).¹¹

Počas prvých šiestich mesiacov života sa veľkosť mozgu dieťaťa takmer zdvojnásobí.¹² Americká štúdia ukázala, že batoľatá a predškoláci, ktorí boli výhradne dojčení aspoň po dobu troch mesiacov, mali o 20 až 30 % viac bielej hmoty mozgovej (tá spája jednotlivé časti mozgu a prenáša medzi nimi signály), ako tí, ktorí neboli dojčení vôbec.¹³

Štúdie po celom svete preukazujú, ako je dojčenie pre vývoj mozgu dôležité. V štúdii z Veľkej Británie¹⁴ mali lepšie známky v škole teenageri, ktorí boli ako deti dojčení po dobu šiestich alebo viac mesiacov. Brazílski výskumníci zistili, že dospelí ľudia, ktorí boli ako deti dojčení aspoň po dobu jedného roku, zarábajú viac peňazí.¹⁵

Aj keď vezmeme v úvahu faktory, ako je príjem domácnosti a vzdelanie matky, zdá sa, že výhradne dojčené deti majú vyššie IQ, ako deti kŕmené dojčenskou výživou.¹⁶„Existuje niekoľko teórií, prečo tomu tak je,“ hovorí profesor Hartmann. „Jedna z nich sa týka mastných kyselín s dlhým reťazcom (ako je napríklad DHA), ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku a majú pozitívny vplyv na mozog a jeho vývoj.“¹⁷

Najnovší výskum naznačuje, že dojčenie má dobrý vplyv aj na správanie. Štúdia, ktorá skúmala 10 000 detí, ukázala, že tie, ktoré boli dojčené po dobu aspoň štyroch mesiacov, mali o 30 % menšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vo veku päť rokov prejaví problémové správanie.¹⁸

Dojčenie nie je pre deti prínosné iba po dobu prvých šiestich mesiacov. Čím dlhšie dieťa dojčíte, tým viac výhod získa – obzvlášť čo sa týka zdravia.

Pri každom dojčení sa do tela vyplaví „hormón lásky“ oxytocín, ktorý pomáha utvárať puto(EN) medzi matkou a dieťaťom.¹⁹ To môže byť dôležitým základom pre budúce vzťahy a dokonca môže v budúcnosti dieťaťu pomáhať zvládať stres.²⁰

Výskum tiež ukazuje, že dojčené deti sú menej náchylné na rakovinu, ako je leukémia alebo lymfóm,²¹ majú lepší zrak²² a rovnejšie zuby²³, ako deti kŕmené dojčenskou výživou. Dojčenie tiež deťom pomáha znížiť v dospelosti riziko obezity alebo cukrovky 1. a 2. typu^24,25.

Pokiaľ ste niekedy premýšľali, kedy prínosy dojčenia skončia, odpoveď je nikdy. Dojčatá z neho ťažia celý život. Čím dlhšie budete dojčiť, tým viac výhod môžete získať aj vy.

Pre viac informácií si zdarma prečítajte našu elektronickú knihu The Amazing Science of Mother’s Milk.(EN)

Reference

1 Victora CG et al. Breastfeeding in the 21st century: epidemiology, mechanisms, and lifelong effect. Lancet. 2016;387(10017):475-490.

2 Bode L et al. It’s alive: microbes and cells in human milk and their potential benefits to mother and infant. Adv Nutr. 2014;5(5):571-573.

3 Ballard O, Marrow AL. Human milk composition: nutrients and bioactive factors. Pediatr Clin North Am. 2013;60(1):49-74.

4 Ladomenou F et al. Protective effect of exclusive breastfeeding against infections during infancy: a prospective study. Arch Dis Child. 2010; 95(12):1004-1008.

5 Vennemann MM et al. Does breastfeeding reduce the risk of sudden infant death syndrome? Pediatrics. 2009;123(3):e406-410.

6 Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.

7 Harrison D et al. Breastfeeding for procedural pain in infants beyond the neonatal period. Cochrane Database Syst Rev. 2016;10:CD011248.

8 Johnson TJ et al. Economic benefits and costs of human milk feedings: a strategy to reduce the risk of prematurity-related morbidities in very-low-birth-weight infants.  Adv Nutr. 2014;5(2):207-212.

9 Schanler RJ et al. Randomized trial of donor human milk versus preterm formula as substitutes for mothers‘ own milk in the feeding of extremely premature infants. Pediatrics. 2005;116(2):400-406.

10 Brown A, Harries V. Infant sleep and night feeding patterns during later infancy: association with breastfeeding frequency, daytime complementary food intake, and infant weight. Breastfeed Med. 2015;10(5):246-252.

11 Sánchez CL et al. The possible role of human milk nucleotides as sleep inducers. Nutr Neurosci. 2009;12(1):2-8.

12 Dekaban AS. Changes in brain weights during the span of human life: relation of brain weights to body heights and body weights. Ann Neurol. 1978 4(4):345-356.

13 Deoni SC et al. Breastfeeding and early white matter development: A cross-sectional study. Neuroimage. 2013;82:77-86.

14 Straub N et al. Economic impact of breast-feeding-associated improvements of childhood cognitive development, based on data from the ALSPAC. Br J Nutr. 2016:1-6.

15 Victora CG et al. Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil. Lancet Glob Health. 2015; 3(4):e199-205.

16 Horta BL, Victora CG. Breastfeeding and adult intelligence – Authors’ reply. Lancet Glob Health. 2015;3(9):e522.

17 Belkind-Gerson J et al. Fatty acids and neurodevelopment. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2008;47 Suppl 1:7-9

18 Heikkilä K et al. Breast feeding and child behaviour in the Millennium Cohort Study. Arch Dis Child. 2011;96(7):635-642.

19 Tharner A et al. Breastfeeding and its relation to maternal sensitivity and infant attachment. J Dev Behav Pediatr. 2012;33(5):396-404.

20 Montgomery SM et al. Breast feeding and resilience against psychosocial stress. Arch Dis Child. 2006;91(12):990-994.

21 Bener A et al. Does prolonged breastfeeding reduce the risk for childhood leukemia and lymphomas? Minerva Pediatr. 2008;60(2):155-161.

22 Singhal A et al. Infant nutrition and stereoacuity at age 4-6 y. Am J Clin Nutr. 2007;85(1):152-159.

23 Peres KG et al. Effect of breastfeeding on malocclusions: a systematic review and meta-analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):54-61.

24 Horta BL et al. Long-term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta-analysis. Acta Paediatr. 2015; 104(467):30-37

25 Lund-Blix NA et al. Infant feeding in relation to islet autoimmunity and type 1 diabetes in genetically susceptible children: the MIDIA Study. Diabetes Care. 2015;38(2):257-263.