Dojčenie po 6 mesiacoch: aké sú výhody?

Keď začne dieťa jesť tuhú stravu, môžete si myslieť, že už materské mlieko nepotrebuje, avšak dojčenie po šiestich mesiacoch má pre vás oboch veľké výhody.

Je dojčenie aj po šiestom mesiaci stále dôležité? Ako dlho by ste mali v dojčení pokračovať? Odpoveď vás možno prekvapí, pretože ďalšie zdravotné a vývojové výhody dojčenia sa často prehliadajú. Ide o také výhody, ktoré tuhá strava ani iné mlieka nemôžu ponúknuť.

Ako dlho mám dojčiť?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčenie do dvoch rokov (alebo aj dlhšie) dieťaťa. Týka sa to rodín po celom svete, nie iba rozvojových zemí1.

„Je dôležité si uvedomiť, že WHO nehovorí o maximálnej dĺžke dojčenia,“2 hovorí doktor Leon Mitoulas, vedúci výskumu dojčenia spoločnosti Medela. „Z antropologického hľadiska by bolo optimálne dojčenie v dĺžke dva a pol až siedmich rokov.3 Kultúrne normy však v dnešnej dobe diktujú odstaviť dieťa v omnoho mladšom veku.“

Odporúčania WHO sú podporované aj nedávnymi výskumami prvých 1 000 dní života dieťaťa – od počatia po druhé narodeniny.4 Doktor Mitoulas vysvetľuje: „Vedci zistili, že správna výživa a ďalšie faktory majú počas tejto doby najväčší vplyv na rast a dlhodobé zdravie. Dôkazy jednoznačne ukazujú, že dojčenie je v tomto kľúčovom období 1 000 dní jedinečne prospešné.“

„Dojčenie môžeme považovať za potravu, liek aj signál, a to všetko v jednom,“5 dodáva. „A táto trojitá výhoda trvá dlhšie ako dva roky.“

Potrava: výživové výhody predĺženého dojčenia

Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť tuhú stravu, môžete si myslieť, že sa vaše materské mlieko stáva iba „nápojom“, doplnkom stravy. V skutočnosti je opak pravdou – keď dieťa začne jesť tuhú stravu, získa z nej iba malé množstvo kalórií a živín.

„Nesporným najlepším štartom do života dieťaťa je v prvých šiestich mesiacoch výhradne dojčenie, ale aj po tom, čo začne dieťa jesť doplnkovú stravu, je materské mlieko stále významným zdrojom živín,“  hovorí doktor Mitoulas.

Keď iba dojčíte, dieťa obvykle vypije 750 – 800 ml mlieka denne. Vo veku deviatich až dvanástich mesiacov je to stále ešte okolo 500 ml denne, čo je asi polovica jeho dennej spotreby kalórií. Do 18 mesiaca je to asi 200 ml denne, čo je okolo 29 % jeho dennej spotreby kalórií6.

Je pravda, že po šiestich mesiacoch potrebuje dieťa aj ďalšiu výživu, ktorú nemusí z materského mlieka alebo z vlastných zásob získať, vrátane železa, zinku a vitamínov B a D1,7. Aj v druhom roku života poskytuje materské mlieko veľké množstvo ďalších kľúčových živín, vysvetľuje doktor Mitoulas: „V tejto fáze poskytuje materské mlieko dieťaťu asi 43 % bielkovín, 60 % vitamínu C, 75 % vitamínu A, 76 % kyseliny listovej a 94 % vitamínu B12.“8

Liek: zdravotné prínosy dojčenia po šiestich mesiacoch

Je dokázané, že dojčenie po šiestich mesiacoch znižuje riziká choroby v detskom aj dospelom veku, a pokiaľ dieťa predsa len ochorie, zotaví sa rýchlejšie. Čím dlhšie dojčíte, tým dlhšie ochrana trvá.

„Dojčenie chráni vaše dieťa pred infekciou a chorobami natoľko, že je dokonca považované za určitú formu „osobnej medicíny“ s potenciálnymi celoživotnými účinkami,“ hovorí doktor Mitoulas.

Ukázalo sa napríklad, že dojčenie po dobu viac ako šesť mesiacov chráni dieťa pred niektorými typmi detských rakovín, ako je akútna lymfocytárna leukémia a Hodgkinov lymfóm9, a znižuje riziko vzniku cukrovky typu 1 a typu 210, a tiež problémy so zrakom11 a zubami12, rovnako ako s obezitou.13

Vaše materské mlieko môže tiež znížiť riziko hnačky a nevoľnosti dieťaťa, gastroenteritídy14, nachladeniu a chrípky, kandidózy a ušných, dýchacích a pľúcnych infekcií9,15. To je obzvlášť prínosné v období, kedy sa vaše dieťa začne stretávať s ďalšími deťmi alebo chodiť do jaslí, kde sa môže dostať do styku s novými typmi baktérií.

Dojčenie môže tiež dieťaťu zachrániť život, ako zdôrazňuje doktor Mitoulas: „Dôsledky nedojčenia medzi šiestym a dvadsiatym tretím mesiacom môžu byť v zemiach s nízkymi a strednými príjmami hrozivé. Nedojčené deti v týchto zemiach umierajú na infekcie v porovnaní s dojčenými deťmi dvakrát častejšie, a to aj iba čiastočne dojčenými deťmi.“16

Dojčenie nie je o výživovej hodnote vášho mlieka, ale je to tiež skvelý spôsob, ako sa o dieťa starať a ako ho upokojiť. Nič neupokojí nespokojné dojča alebo batoľa tak, ako posedenie pri maminom prsníku. Ako dieťa rastie, materské mlieko mu pomáha so všetkým. Od zubov a očkovaní, až po nevyhnutné stretnutia s vírmi a problémami, ktoré sa v jeho živote objavia. Veľa mamičiek vníma dojčenie ako zázrak prírody.

Signál: ďalšie výhody

Tým, že ste v blízkosti svojho dieťaťa, okamžite reagujete na jeho potreby a sledujete ho očami, umožníte, aby medzi vami vznikali signály. Vedci si myslia, že tieto signály môžu mať veľký vplyv na mnoho aspektov vývoja dieťaťa, od chuti k jedlu až po jeho štúdium. Čím dlhšie dojčíte, tým silnejší tento pozitívny dôsledok je.

„Materské mlieko obsahuje tisíce aktívnych molekúl,“ vysvetľuje doktor Mitoulas. „Začína to u enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu tuku17, cez hormóny, ktoré regulujú chuť k jedlu,18 až po imunitné molekuly, ktoré podporujú vývoj imunitného systému.19

Vedeli ste, že materské mlieko je skutočne živé? Každý deň vypije vaše dieťa milióny miliárd živých buniek.20 V každom mililitri vášho materského mlieka sú ich tisíce, vrátane kmeňových buniek,“21 pokračuje. „Čo sa týka zdravia dieťaťa, má každá z týchto buniek svoju vlastnú úlohu a cieľom prebiehajúceho výskumu je zistiť, ako presne tieto zložky dojčatám počas dlhodobého dojčenia prospievajú.“

Jedna skutočnosť je už známa a je to fakt, že dlhodobé dojčenie má pozitívny dopad na IQ dieťaťa. Pri hodnotení IQ ukazujú štúdie konzistentnú výhodu troch bodov u detí, ktoré boli dojčené, oproti tým, ktoré nikdy dojčené neboli.22

Dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov je dokonca spájané aj s menšími problémami so správaním dieťaťa v školskom veku23 a lepším duševným zdravím detí a dospievajúcich24.

Nemala by som po šiestom mesiaci začať používať náhradnú dojčenskú mliečnu výživu?

Môže sa zdať, že informácie na obaloch dojčenských mliečnych výživ na vás budú takto pôsobiť, ale verte, že pre vaše dieťa neexistuje lepšie mlieko ako vaše vlastné.

Žiadna umelá mliečna výživa neobsahuje všetky protilátky, živé bunky, rastové faktory, hormóny alebo užitočné baktérie, ani veľa enzýmov, aminokyselín a mikroživín, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku.25 Vaše materské mlieko sa prispôsobí tak, aby dieťaťu v prípade choroby poskytlo viac protilátok proti infekciám a viac bielych krviniek26 – niečo také umelá výživa nedokáže. Viac informácií získate na materské mlieko verzus náhradná dojčenská mliečna výživa: ako podobné sú?(EN)

Dojčenie po šiestom mesiaci: výhody pre mamičky

Predĺžené dojčenie nie je prínosom iba pre vaše dieťa – je skvelé aj pre vás. Dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov znižuje celoživotné riziko vzniku srdcových chorôb27, cukrovky 2. typu28, rakoviny prsníka,29 vaječníkov30 a maternice.31 Dojčiace mamičky tiež často zistia, že sa im hneď nevráti menštruácia, často niekoľko mesiacov, niekedy až dva roky.32

„Pre mnoho mamičiek je dôležité dostať sa späť na svoju váhu, ktorú mali pred tehotenstvom,“ hovorí doktor Mitoulas. „Jedna štúdia ukázala, že index telesnej hmotnosti matky (BMI) je každých šesť mesiacov kojenia o 1 % nižší.“24

Nehovoriac o tom, že po šiestich mesiacoch je dojčenie veľmi pohodlné. Vaše prsia produkujú správne množstvo mlieka, keď to dieťa potrebuje, a nemusíte nič mať ani pripravovať dieťaťu jedlo, keď idete von. Možno tiež zistíte, že stále viac dojčíte iba v dobe, ktorá vyhovuje vašej rutine, napríklad pred prácou, po tom, čo dieťa vyzdvihnete z jaslí a pred spaním. A aj keď ste začali opäť chodiť do práce, môžete mlieko odstriekavať odsávačkou mlieka tak, aby si aj naďalej mohlo dieťa užívať jeho výhod.

S toľkými vedecky preukázanými výhodami nie je divu, že sa stále viac matiek rozhoduje praktizovať „prirodzené“ alebo „dlhodobé“ dojčenie a necháva svoje dieťa, aby sa samo rozhodlo, kedy dojčenie ukončí.

Reference

1 World Health Organization. Health topics: Breastfeeding [Internet]. Geneva, Switzerland: WHO; 2018 [Accessed: 26.03.2018]. Available from: http://www.who.int/topics/breastfeeding/en/

2 Innocenti Research Centre. 1990–2005 Celebrating the Innocenti Declaration on the protection, promotion and support of breastfeeding: past achievements, present challenges and the way forward for infant and young child feeding. Florence: United Nations Children’s Fund; 2005. 38 p.

3 Dettwyler KA. When to wean: biological versus cultural perspectives. Clin Obstet Gyecol. 2004;47(3):712-723.

4 1,000 Days. [Internet] Washington DC, USA; 2018. Available from: https://thousanddays.org

5 TED. TEDWomen: What we don’t know about mother’s milk [Internet]. New York, NY, USA: TED Conferences LLC; 2016. [Accessed 26.03.2018]. Available from www.ted.com/talks/katie_hinde_what_we_don_t_know_about_mother_s_milk/reading-list

6 Kent JC et al. Breast volume and milk production during extended lactation in women. Exp Physiol. 1999;84(2):435-447.

7 Kuo AA et al. Introduction of solid food to young infants. Matern Child Health J. 2011;15(8):1185-1194.

8 Dewey, KG. Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant. Pediatr Clin North Am. 2001;48(1):87-104.

9 Bener A et al. Does prolonged breastfeeding reduce the risk for childhood leukemia and lymphomas? Minerva Pediatr. 2008;60(2):155-161.

10 Poudel RR, Shrestha D. Breastfeeding for diabetes prevention. JPMA. J Pak Med Assoc. 2016;66(9 Suppl 1):S88-90.

11 Singhal A et al. Infant nutrition and stereoacuity at age 4–6 y. Am J Clin Nutr. 2007;85(1):152-159.

12 Peres KG et al. Effect of breastfeeding on malocclusions: a systematic review and metaanalysis. Acta Paediatr. 2015;104(S467):54-61.

13 Horta BL et al. Longterm consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and metaanalysis. Acta Paediatr. 2015;104(S467):30-37.

14 Howie PW et al. Protective effect of breast feeding against infection. BMJ. 1990;300(6716):11-16.

15 Ladomenou F et al. Protective effect of exclusive breastfeeding against infections during infancy: a prospective study. Arch Dis Child. 2010;95(12):1004-1008.

16 Sankar MJ et al. Optimal breastfeeding practices and infant and child mortality: a systematic review and metaanalysis. Acta paediatr. 2015;104(S467):3-13.

17 Lönnerdal B. Bioactive proteins in breast milk. J Paediatr Child Health. 2013;49(S1):1-7.

18 Gridneva Z et al. Effect of human milk appetite hormones, macronutrients, and infant characteristics on gastric emptying and breastfeeding patterns of term fully breastfed infants. Nutrients. 2016;9(1):15.

19 Field CJ. The immunological components of human milk and their effect on immune development in infants. J Nutr. 2005;135(1):1-4.

20 Hassiotou F, Hartmann PE. At the dawn of a new discovery: the potential of breast milk stem cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778.

21 Cregan MD et al. Identification of nestin-positive putative mammary stem cells in human breastmilk. Cell Tissue Res. 2007;329(1):129-136.

22 Victora CG et al. Breastfeeding in the 21st century: epidemiology, mechanisms, and lifelong effect. Lancet. 2016;387(10017):475-490.

23 Heikkilä K et al. Breast feeding and child behaviour in the Millennium Cohort Study. Arch Dis Child. 2011;96(7):635-642.

24 Oddy WH et al. The long-term effects of breastfeeding on child and adolescent mental health: a pregnancy cohort study followed for 14 years. J Pediatr. 2010;156(4):568-574.

25 Ballard O, Morrow AL. Human milk composition: nutrients and bioactive factors. Pediatr Clin North Am. 2013;60(1):49-74.

26 Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.

27 Peters SA et al. Breastfeeding and the risk of maternal cardiovascular disease: a prospective study of 300 000 Chinese women. J Am Heart Assoc. 2017;6(6):e006081.

28 Horta BL et al. Longterm consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and metaanalysis. Acta Paediatr. 2015;104(S467):30-37.

29 Collaborative Group on Hormonal Factors in Breast Cancer. Breast cancer and breastfeeding: collaborative reanalysis of individual data from 47 epidemiological studies in 30 countries, including 50 302 women with breast cancer and 96 973 women without the disease. Lancet. 2002;360(9328):187-195.

30 Li DP et al. Breastfeeding and ovarian cancer risk: a systematic review and meta-analysis of 40 epidemiological studies. Asian Pac J Cancer Prev. 2014;15(12):4829-4837.

31 Jordan SJ et al. Breastfeeding and endometrial cancer risk: an analysis from the epidemiology of endometrial cancer consortium. Obstet Gynecol. 2017;129(6):1059-1067.

32 Howie PW. Breastfeeding: a natural method for child spacing. Am J Obstet Gynecol. 1991;165(6):1990-1991.