Fľaša Special Needs – alternatívna pomôcka pre kŕmenie dieťaťa materským mliekom

Dojčenie je pre dieťa náročný proces. Pri každom dojčení sa musí aktívne zapojiť 40 svalov v perách, jazyku, čeľusti a tvári, rovnako ako šesť hlavových nervov,¹ ktoré spoločne riadia a koordinujú satie, prehĺtanie a dýchanie.

Pokiaľ vaše dieťa trpí vrodenou poruchou, postihnutím alebo ochorením, ktoré postihuje niektorý z týchto svalov alebo nervov, nemusí byť fyzicky schopné sa prirodzene nadojčiť. Alebo sa kŕmi, ale bojuje s príjmom dostatočného množstva mlieka. To ale v žiadnom prípade neznamená, že nebude môcť využívať všetky výhody vášho materského mlieka. V skutočnosti môžu byť v takýchto prípadoch pre vaše dieťa ochranné a zdraviu prospešné vlastnosti materského mlieka ešte dôležitejšie.

„Materské mlieko obsahuje veľa imunologických, protizápalových a rastových faktorov a živých buniek,“ vysvetľuje Dr. Katsumi Mizuno, profesorka pediatrickej internej medicíny z fakultnej nemocnice Showa University Koto Toyosu. „A mali by sme ho podávať obzvlášť deťom so špeciálnymi potrebami, pretože tak môžeme zabrániť infekčným chorobám a zaistiť optimálnu výživu.“

„Deti s vrodenými a neurologickými ochoreniami budú s väčšou pravdepodobnosťou trpieť respiračnými^2,3 a ušnými infekciami⁴ a tiež gastrointestinálnymi chorobami,⁵ a pravdepodobne budú potrebovať operáciu. Vaše materské mlieko je účinnou zbraňou v prevencii proti infekciám a podporuje hojenie,“⁶ hovorí Mizuno.

Dieťa s rázštepom pery nemusí byť schopné sa počas dojčenia k prsníku riadne prisať, ale aj napriek tomu sa obráťte na laktačnú poradkyňu, ktorá vás naučí podporné techniky. Často je tiež nepravdepodobné, že by deti s rázštepom podnebia vedeli vytvoriť medzi perami a bradavkou vákuum.⁷

Pokiaľ sa vaše dieťatko narodilo predčasne, nemusí mať dostatočne silné svaly a potrebnú koordináciu potrebnú k efektívnemu dojčeniu. Rady nájdete v texte o podávaní materského mlieka predčasne narodenému dieťaťu (EN).

Deti s Downovým syndrómom majú znížený svalový tonus a nemôžu koordinovať pohyb úst a jazyka, ktorý je k efektívnemu satiu z prsníka nutný.⁸ Iné poruchy trizómie, ako je Edwardsov syndróm a Pataov syndróm, majú obvykle tiež za následok problémy s kŕmením.

Neurologické poruchy (ochorenie mozgu, chrbtice alebo nervov) často spôsobujú hypotóniu – čo je lekársky názov pre zníženie svalového napätia. Detská mozgová obrna,⁹ hydrocefalus, pôrodná asfyxia, rázštep chrbtice, novorodenecká mozgová príhoda, malformácia mozgu a hypoxická ischemická encefalopatia – to všetko môže spôsobiť problémy s kŕmením.

Spôsobuje oveľa menšiu dolnú čeľusť, často v kombinácii s rázštepom podnebia a jazyka, ktorý zapadá do zadnej časti úst, čo dojčenie takmer znemožňuje.¹⁰

Chirurgický zákrok na ústach, jazyku alebo čeľusti dieťaťa môže po určitý čas znamenať bolestivé alebo nepohodlné dojčenie.

Prvým krokom je zahájiť tvorbu mlieka, aby ste ho pre dieťa mali dostatok, nech už sa bude kŕmiť akýmkoľvek spôsobom. Pokiaľ sa vaše dieťa nie je schopné ihneď kŕmiť prirodzene, je dôležité čo najčastejšie odsávať a nazhromaždiť čo najviac mlieka. Včasné zahájenie a budovanie tvorby mlieka od raného začiatku pomôže zaistiť dostatok mlieka na kŕmenie dieťaťa teraz aj v budúcnosti.

Odporúča sa odsávanie z oboch prsníkov zároveň približne osemkrát každých 24 hodín, pretože len tak máte najlepšiu šancu na zaistenie dobrej zásoby mlieka.¹¹ Radu a pomoc vám poskytnú laktačné poradkyne.

„Prvých pár mesiacov sa môj život točil okolo odsávania mlieka. V noci som si nastavovala budíky, pretože som každé tri hodiny odsávala,“ spomína Catherine, matka dvoch detí z Nového Zélandu. „Kvôli rázštepu podnebia nemohol Michael sať, a tak som použila špeciálnu stlačiteľnú fľašu. Keď sa kŕmil, musela som na neho stále pozerať, pretože keby som sa nepozerala, mohol by sa zadusiť alebo by som nevidela, že mu mlieko tečie z nosa, a to by sa mu nepáčilo.“

„To, čo mi skutočne pomohlo, bola online skupina mamičiek, ktoré výhradne odsávali. Dokázala som svoje mlieko odsávať sedem mesiacov – to všetko vďaka láske k synovi!“

Niektoré deti budeme musieť kŕmiť inak, kým sa nenaučia prirodzene sa dojčiť alebo piť z fľaše. K šetrnému podávaniu mlieka priamo do žalúdka dieťaťa je možné použiť hadičku na kŕmenie. Hadičku zavedú do nosa alebo do úst sestričky, ktoré sa o dieťa starajú. Akonáhle bude dieťa schopné kŕmiť sa iným spôsobom, bude hadička vytiahnutá.

Pokiaľ vie dieťa prehĺtať, ale nevie sa dojčiť, môžete vyskúšať ďalšie alternatívne spôsoby kŕmenia. „Metódy, ako je kŕmenie prstom, kedy dieťa odoberá mlieko z hadičky alebo silikónového nadstavca na prste rodiča, môžu byť obzvlášť účinné pre dojčatá s neurologickým postihnutím. Pre niektoré deti môže byť lepší variant fľaša s cumlíkom SpecialNeeds,“ vysvetľuje Dr. Mizuno. „To skutočne záleží na každom jednotlivom dieťati. Niektoré deti môžu uprednostňovať kŕmenie pohárikom.“

„Kŕmenie z pohárika je často preferovanou a najbezpečnejšou metódou v prípadoch, kedy dojčenie nie je možné,“ pokračuje doktorka Mizuno. „Môže to viesť k tomu, že po prepustení z pôrodnice vám kŕmenie zaberie viac času a tiež budete možno musieť zostať v pôrodnici o niečo dlhšie. Počas kŕmenia pohárikom sa často značné množstvo mlieka vyleje,¹² a pokiaľ je príjem mlieka presne regulovaný, je potrebné zistiť aj množstvo vyplytvaného (rozliateho) mlieka.“

Sarah, matka troch detí zo Spojeného kráľovstva, zdieľa svoje skúsenosti: „Naša najstaršia dcéra má zložité ochorenia, vrátane detskej mozgovej obrny. Najprv sa dobre kŕmila z prsníka, ale tretí deň vážne ochorela a od tej doby až do dvoch mesiacov bola kŕmená odsávaným materským mliekom nazogastrickou sondou. Keď bola v nemocnici, odsávala som mlieko každé tri hodiny.“

Príbeh Sarah má však šťastný koniec: „Asi v ôsmich týždňoch, kedy bola zdravotne stabilnejšia, som znovu zaviedla priame dojčenie s podporou odborníka a dcéra si ľahko zvykla. Do 12. týždňa, keď sme šli z pôrodnice domov, sa už kŕmila výlučne z prsníka.“

„Keď sa do starostlivosti o naše dieťa zapojilo toľko ľudí, odsávanie materského mlieka vo mne vyvolalo pocit, že mám konkrétny cieľ a svoju špeciálnu úlohu, a to mi pomohlo v tejto neuveriteľnej ťažkej dobe vytrvať.“

Pokiaľ je vaše dieťa so špeciálnymi potrebami fyziologicky schopné sa prisať, ponúkajte mu pravidelne okrem iných metód kŕmenia aj svoje prsia. Aj keď v skutočnosti z prsníka mlieko neprijíma, môže tento druh „nevýživného satia“ vaše dieťatko upokojiť a pomôcť mu cítiť sa v bezpečí, teple a láske. Tiež si tak dieťa precvičuje satie, čo môže neskôr uľahčiť prechod na výlučné dojčenie.

Pokiaľ je dieťa schopné prijímať mlieko z prsníka, ale nedokáže tak uspokojiť všetky svoje nutričné potreby, porozprávajte sa s odborníkmi o tom, koľko odsatého mlieka dieťa potrebuje a ako ho môžete najlepšie nakŕmiť. Špeciálny doplnkový systém kŕmenia je spôsob, ako podávať dieťaťu odsaté mlieko, zatiaľ čo sa samo dojčí, alebo môžete vyskúšať niektorú z vyššie uvedených pomôcok.

Pokiaľ sa vaše dieťa zotavuje z chirurgického zákroku, napríklad operácie rázštepu pery alebo podnebia, môže pre neho byť dojčenie po určitý čas nepríjemné. Okrem alternatívnych spôsobov kŕmenia ponúknite dieťatku aj svoje prsia, pretože aj nevýživné satie má upokojujúci účinok a štúdie naznačujú, že pomáha deťom vyrovnať sa s bolesťami.¹³

„Veľa ľudí mi povedalo, že môj syn sa s rázštepom pier nebude nikdy schopný dojčiť. V skutočnosti sa dojčil dobre, ale z jeho prisatia ma boleli bradavky,“ spomína Nicola, mamička troch detí zo Spojeného kráľovstva. „Po operácii mal bolesti, ale rýchle sa to ustálilo. V jeho prisatí došlo k veľkej zmene a obom nám chvíľu trvalo, kým sme si zvykli. Nakoniec sa začal skoro znovu prirodzene dojčiť až do jedného roku.“

^Referencie

^{1 Walker M. Breastfeeding management for the clinician. 4th edition. Burlington, MA, USA: Jones & Bartlett Publishers; 2016. 738 p.}

^{2 Seddon PC, Khan Y. Respiratory problems in children with neurological impairment. Arch Dis Child. 2003;88(1):75-78.}

^{3 Proesmans M. Respiratory illness in children with disability: a serious problem?. Breathe. 2016;12(4):e97.}

^{4 Zeisel SA, Roberts JE. Otitis media in young children with disabilities. Infants Young Child. 2003;16(2):106-119.}

^{5 González DJ et al. Gastrointestinal disorders in children with cerebral palsy and neurodevelopmental disabilities. An Pediatr (Barc). 2010;73(6):361.}

^{6 Salvatori G et al. Human milk and breastfeeding in surgical infants. Breastfeed Med. 2014;9(10):491-493.}

^{7 Reilly S et al. ABM Clinical Protocol# 17: Guidelines for breastfeeding infants with cleft lip, cleft palate, or cleft lip and palate, Revised 2013. Breastfeed Med. 2013;8(4):349-353.}

^{8 Thomas J et al. ABM Clinical Protocol #16: Breastfeeding the Hypotonic Infant, Revision 2016. Breastfeed Med. 2016;11(6).}

^{9 Wilson EM, Hustad KC. Early feeding abilities in children with cerebral palsy: a parental report study. J Med Speech Lang Pathol. 2009:nihpa57357.}

^{10 Nassar E et a. Feeding-facilitating techniques for the nursing infant with Robin sequence. Cleft Palate Craniofac J. 2006;43(1):55-60.}

^{11 Kent JC et al. Principles for maintaining or increasing breast milk production. J Obstet Gynecol Neonatal Nurs. 2012;41(1):114-121.}

^{12 Dowling DA et al. Cup-feeding for preterm infants: mechanics and safety. J Hum Lact. 2002;18(1):13-20.}

^{13 Harrison D et al. Breastfeeding for procedural pain in infants beyond the neonatal period. Cochrane Database of Syst Rev. 2014;10:CD11248}